V sobotu sme si vďaka našej Ele privstali už o piatej ráno, a keď nám po 3 hodinách bolo v byte všetkým pritesno, vybrali sme sa na cyklovýlet k naším rakúskym susedom.
Ranná cyklistika mala svoje čaro, všade sobotné ticho, vyprázdnené ulice. To mám na víkendovej Bratislave najradšej. Ticho a prázdno.
Všetky pozitívne emócie však umocnilo pomaly sa zobúdzajúce Kittsee. V úžase a s rešpektom som obdivovala čisté ulice, poriadok, zmysel pre detail, systém a premýšľala, čo nám na Slovensku ešte stále chýba, aby to vyzeralo ako v susednom Rakúsku.
Viem, že to nie sú len peniaze, ktorými mnohí argumentujú. Bratislava je hlavné mesto, Kittsee pohraničná dedinka. Pochybujem, že čistotu v Kittsee možno pripísať len technickým službám. Myslím, že veľkou mierou prispievajú ľudia samotní.
Veľkú úlohu v rozdieloch u nás a v Rakúsku zohráva aj postoj. Postoj obyvateľov. Postoj k prírode, k veciam verejným a ich zaobchádzaniu.
Autá, ktoré nám proaktívne dávali prednosť aj na miestach, kde nemuseli. Pomalá jazda a obozretné obchádzanie cyklistov, keď sme išli mimo cyklistického chodníka po hlavnej ceste. Starší oproti idúci pán na bicykli, ktorý nás s úsmevom zdravil ako susedov, alebo dobrých známych:)
Zastavili sme sa na chvíľu na detskom ihrisku, nech si Ela pobehá po tráve a pohojdá sa na obľúbených hojdačkách. Bolo asi pol desiatej. Ihrisko budilo dojem, akoby ho niekto práve detailne pokosil, vyzbieral všetky papiere. Na veľkej tabuli 2- jazyčne: "Milí návštevníci ihriska! Zakryte, prosím, pieskovisko plachtou, keď budete večer odchádzať. Ďakujem. Váš starosta." ... a úplne dolu na ďalšej informačnej tabuli boli telefónne kontakty pre prípad akejkoľvek poruchy alebo poškodenia detského zariadenia ihriska...
Rakúsko a naši susedia zanechali vo mne dobrý dojem a odhodlanie robiť svoje okolie krajším, čistejším, príjemnejším.
Donedávna som svoje okolie neznečisťovala, ale ani neskrášľovala. Postupne ma inšpirovali články o dobrovoľníkoch zo Zelenej hliadky a nahlodávala ma myšlienka, ako môžem ja pomôcť a robiť niečo dlhodobo a systematicky pre naše Slovensko a v konečnom dôsledku pre seba. Začala som drobnými, nenáročnými, nenápadnými gestami. Občas zdvihnem papier pred bytovkou. Keď ideme denne na detské ihrisko, vyzbieram odpadky, kým sa Ela jaší na hojdačke. Cigaretové ohorky ma už dlhšie hnevajú, sú všade okolo lavičky pred našou bytovkou. Ela ich zbiera a pokúša sa ich dať rýchlo do úst, kým sa nepozerám. Našla som čiastočné riešenie. Na špagát som zavesila šálku a tú som upevnila namiesto popolníka na okraj lavičky. Teší ma, keď v nej denne pribudne aj päť ohorkov, ktoré by inak skončili na zemi.
Budem v týchto drobných gestách pokračovať a vychovávať aj svoju dcéru k poriadku, ohľaduplnosti k ľuďom, životnému prostrediu, veciam verejným.Milí čitatelia! Ak sa Vám môj článok páčil, nenechávajte si to pre seba:)Zvýšením karmy, zapojením sa do diskusie pod článkom, alebo zdieľaním na sociálnych sieťach podporíte ďalšiu moju tvorbu a nakopnete motiváciu. Ďakujem.