Teraz už viem... Mama

Autor: Katarina Sirotova | 14.5.2017 o 23:06 | (upravené 19.5.2017 o 22:08) Karma článku: 7,51 | Prečítané:  1630x

Ešte stále ma hrialo teplé mlieko a hrubá bunda so šálom, ktorý mi siahal do polovice mierne odstávajúcich uší. Tá spomienka ešte dnes príjemne hreje. Kto vie, ako sa vtedy cítila a čo prežívala ona? Moja mama.

1. epizóda: Obetavá, láskavá a trpezlivá

Bola tuhá zima. Takú si pamätám len z detstva. Sneh vŕzgal pod topánkami rovnako, ako keď priložíte ucho ku balíčku Zlatého klasu, ktorý prstami stláčate. Po výdatných raňajkách do postele - teplé mlieko vo fľaši s kakaom a cukrom, nasledovalo obliekanie v polospánku. Na tú sladkú príjemnú chuť kakaa nedokážem a nechcem dodnes zabudnúť. Vonku zima, ticho a pološero. Sem - tam spadla osamelá snehová vločka. Studené prázdne ulice a my. Mama nás s bratom ťahala na dlhých drevených sánkach do škôlky. Chvíľu hore, potom zase dolu kopcom. Nie nadarmo sa hovorí, že Orava je hornatý kraj. Ešte stále ma hrialo teplé mlieko a hrubá bunda so šálom, ktorý mi siahal do polovice mierne odstávajúcich uší. Tá spomienka ešte dnes príjemne hreje. Kto vie, ako sa vtedy cítila a čo prežívala ona? Moja mama.

2. epizóda: Spoločné pečenie

Tradície uznávam. Mám k nim vzťah. Snažím sa ich aj pestovať. Mali sme jednu voňavú predvianočnú. Asi týždeň pred narodením Ježiška sme vždy spoločne piekli a zdobili medovníčky. Dodnes ich mám najradšej. To VŽDY a SPOLOČNE ešte aj dnes vo mne vyvoláva pocit rodinnej istoty a harmónie. Bratia pomáhali vždy radšej v kuchyni ako v pivnici či garáži. Ani sa nečudujem. V garáži tak príjemne nevonia. Dokonca tam ani tak nechutí. Oblizovanie krému z misiek a metličiek... Neúnavný boj, kto je na rade. A po boji o krém nasledoval smiech, rozhovory a zdobenie. Pohoda. Naozaj predvianočná. No dobre, prvé 2 plechy tradične prihoreli. Ešte dobre, že susedka mala sliepky. Potom to už šlo ako po masle. Usmievam sa, keď si predstavujem bizarne ozdobené medovníčky. Také nemal nikto. Nedokonalé ale robené s láskou. 

3. epizóda: Strach

Prešvihla som to. Zabudla som na čas. Veď nebol vtedy dôležitý. Dôležitý bol ON. A prvé rande. Prechádzka nočným mestom a dlhé rozhovory. Chvenie v žalúdku. Taký ten ťažko opísateľný pocit, ktorý zažívate len vtedy, keď vám na niekom veľmi záleží. Pocit zaľúbenosti. Vtedy neexistuje iné. Bola už noc, alebo skôr blížiace sa ráno...Ticho kúzelnej noci pretrhne mamin hlas vychádzajúci z otvoreného okna: „A ty vieš, koľko je hodín?“„Neviem.“ odpovedám so stiahnutým hrdlom. Trapas pred ním... Dodnes si nepamätám žiadnu maminu výčitku ani dlhé kázanie. Sloboda a dôvera. 

Ďakujem, mami. 

Milí čitatelia! Ak sa Vám môj článok páčil, nenechávajte si to pre seba:)Zvýšením karmy, zapojením sa do diskusie pod článkom, alebo zdieľaním na sociálnych sieťach podporíte ďalšiu moju tvorbu a nakopnete motiváciu. Ďakujem. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Šatan bude generálnym manažérom reprezentácie, podpísal zmluvu

Bývalý hokejista vyberie aj nového reprezentačného trénera, jeho meno by mal oznámiť v najbližších dňoch.

SVET

Nenávidí ho celá Amerika. Teraz môže skončiť za mrežami

Investor je pre mnohých symbolom takzvaného zvráteného kapitalizmu.

SVET

Iracká armáda vyhlásila pád samozvaného kalifátu Islamského štátu

Oddiely vstúpili do bývalej mešity a prebrali kontrolu aj nad ulicami.


Už ste čítali?